ruky

Zázrak v sebe samom. Myšlienky o prírodnej a kultúrnej medicíne – Časť 1

back to home pdf share

Predstavte si, že v nejakom veľkomeste je na niekoľko dní výpadok elektrickej energie. Už prvý deň by určite priniesol problémy. Pretože všetko je na sebe navzájom závislé: čoskoro nebudeme mať vodu; doprava bude odstavená; počítače a telefóny nebudú fungovať. To znamená, že sa rýchlo dostaneme do bodu, keď nebudeme mať k dispozícii technické prostriedky modernej medicíny alebo ich budeme mať len vo veľmi obmedzenej miere. Bude nedostatok liekov; operačné zákroky v nemocniciach už nebudú možné. V takejto situácii by sa lekári rýchlo stali, chtiac - nechtiac, bosonohými lekármi [1] aby aspoň trochu pomohli ľuďom v núdzi.

To znamená, že lekári by postupovali bez akýchkoľvek pomocných prostriedkov. Zostali by minimálne tieto štyri možnosti liečenia:

  1. Základný prístup: buďte k dispozícii, nenechávajte chorého osamote.
  2. Liečivá sila prírody: používajte prostriedky prírody.
  3. Liečivá sila kultúry: používajte silu našej mysle a vedomia.
  4. Zázrak v sebe samom: posilňovanie chorého človeka v jeho seba-pôsobení a aktivovanie sily seba-liečenia.

Čo zostane, ak už viac nič nefunguje?

Žiadne lieky, žiadne operácie? Žiadna technika?

Prítomnosť, láska a starostlivosť ako jadro liečiteľského umenia!

Hartmut Schröder

Základný prístup: buďte k dispozícii, nenechávajte chorého osamote

Keď sa v myšlienkach vrátime k časom, kedy ľudské spoločenstvá nemali k dispozícii rozvinuté umenie liečby, predstavovala nevyhnutná a empatická prítomnosť v kombinácii so zdržanlivejším a pozorným prístupom ohľadom terapeutických zásahov, snáď historický počiatok medicíny. Ešte pre antických lekárov bolo prvou prioritou neuškodiť; druhou bolo byť opatrný a pozorný; a treťou uzdraviť. Toto pravidlo troch zásad platilo presne v tomto poradí.

V tejto súvislosti sa vynára prirodzená otázka: Čo vlastne znamená slovo liečenie, keď umenie liečenia, založené na vedeckom a technickom chápaní medicíny, nie je možné alebo je možné len vo veľmi obmedzenom rozsahu?

Filozof Ivan Illich opísal pôvodné chápanie liečenia jednoducho a presne.

Liečenie je vo väčšine prípadov tradičným spôsobom starostlivosti a utešovania ľudí, kým sa zotavujú. [2]

Takéto chápanie liečenia vedie lekárov k zaujatiu postoja pokory a chápania svojej roly pri povzbudzovaní a vytváraní rámca, v ktorom môže dôjsť k uzdraveniu. V tomto ohľade je liečenie vždy seba-liečením. Je to vnútorný proces seba-riadenia, ktorý môže vyžadovať vonkajšie podnety. Preto Alfred Goldscheider, klasik histórie medicíny z 19. storočia a zakladateľ modernej neurológie, hovorí: „Liečenie je vždy získanie vplyvu na sily, ktoré formujú substanciu.“ [3] 

Ale čo sú to za sily, ktoré vytvárajú substanciu, hmotu? Myslia sa tým zrejme sily prírody samotnej, ako aj informácie z kultúrneho kontextu. Slovo „informácia“ pochádza z latinského slova informare, ktoré možno preložiť ako „dávať tvar“. Na informácie preto možno nazerať ako na sily, ktoré tvoria substanciu (hmotu).

Pojem informácia je ako tretia dimenzia popri hmote a energii v kybernetike potrebný na pochopenie života, ako zdôraznil Norbert Wiener. [4]

Pritom informáciou môže byť vlastne všetko, ba aj nič, pretože aj vynechanie alebo medzera v komunikácii môže v určitom kontexte nadobudnúť zmysel. Napríklad, ak lekár mlčí počas vyšetrenia (napr. pri sonografii) viac ako niekoľko sekúnd, môže jeho mlčanie úzkostlivý pacient interpretovať ako náznak niečoho vážnejšieho alebo negatívneho. Zmeny v hlasovom alebo očnom kontakte tiež vytvárajú význam. Všetko môže byť v ľubovoľnom čase zmysluplné, aj keď nie je explicitne vyjadrené. Z lekárskej praxe je dobre známe, že niekomu môžete pomôcť a povzbudiť ho len poskytnutím informácie alebo jej vynechaním. Spôsob, akým sa s informáciami zaobchádza, môže niekomu pomôcť a podporiť proces uzdravovania alebo uškodiť, zabrániť uzdravovaniu či dokonca spôsobiť chorobu alebo viesť k smrti.

Logika modernej konvenčnej lekárskej vedy je logikou uskutočniteľnosti. Vystupuje s požiadavkou – podľa filozofa Christophera Quarcha [5] – robiť to lepšie ako príroda alebo napraviť chyby prírody: Moderná lekárska veda opravuje, vyvíja náhradné diely a odstraňuje to, čo spôsobuje problémy.

Pre porovnanie, takzvaná „bosonohá medicína“ alebo antické liečiteľské umenie zahŕňa vo svojej podstate koncept „obnovenia rovnováhy“. Zameriava sa na obnovovanie prirodzenej rovnováhy života prostredníctvom liečivých podnetov (informácií). Liečitelia sa snažia obnoviť rovnováhu tým, že povzbudzujú pacientov, aby priniesli do svojich životov opäť poriadok. Týmto spôsobom podporujú seba-reguláciu, stimulujú seba-liečenie a tak prispievajú k rovnováhe a harmonizácii. To je možné celkom bez závislosti na zložitom prístrojovom vybavení, predovšetkým prostredníctvom vedomia a informácií.

Liečba nespočíva v recepte

Spočíva v úhrne každodenného životného štýlu

Vinzenz Prießnitz

Liečivá sila prírody: používajte prostriedky prírody

Erwin Liek [6] poukázal na to, že dokonca aj v živočíšnej ríši existujú pokusy praktizovať umenie liečenia. Zvieratá si olizujú rany, postia sa a odpočívajú a dokonca jedia určité rastliny, aby obnovili rovnováhu.

Popri vyššie popísanom základnom prístupe môžu „bosonohí lekári“  v prípade núdze využívať liečivé sily, ktoré nám poskytuje príroda. Jej možnosti sú už od antiky dobre známe a sú naozaj vždy prístupné. V tomto ohľade vyvinula antická medicína dietetiku, to znamená holistické, celostné umenie života, a to tak na udržiavanie zdravia, ako aj na účely liečenia chorôb. Už v „Corpus Hippocraticum“ starého Grécka sa nachádzajú odkazy na liečivé podnety, ktorých cieľom vždy bolo obnoviť rovnováhu a harmóniu. To sa dá okrem iného dosiahnuť týmito prírodnými prostriedkami:

• Svetlo a vzduch

• Jedlo a pitie

• Práca a odpočinok

• Spánok a bdenie

• Vylučovanie a sekrécia

Hipocrates

V histórii lekárskej vedy sa preto už veľmi skoro vyvinulo veľké množstvo zodpovedajúcich liečebných metód. V modernej prírodnej medicíne sa označujú ako „terapia poriadku“ alebo ako „regulačná medicína“. Zahŕňajú celý životný štýl a siahajú od telesnej terapie až ku psycho-hygiene. V tejto súvislosti Vinzenz Prießnitz, jeden zo zakladateľov modernej prírodnej medicíny, vyjadril podstatu prírodnej medicíny v nasledujúcom konštatovaní: „Liečba nespočíva v recepte. Spočíva v úhrne každodenného životného štýlu.“ [7] Sebastian Kneipp šiel dokonca o krok ďalej. „Poriadok v živote“ mu nestačil, keď išlo o uzdravenie. Svoje skúsenosti vyjadruje výstižne takto:

Až keď som sa pokúsil vniesť poriadok do duší svojich pacientov, bol som plne úspešný. [8]

Zaobchádzanie s bohatými prostriedkami prírody, s pomocou komunikácie a reči, a nakoniec aj s pomocou starostlivosti o dušu, sú dôležité základy celostnej medicíny a sú vždy k dispozícii „bosonohému lekárovi“ – aj v časoch núdze.

 

Pokračovanie na  Časť 2


[1] Vo Wikipédii nájdeme zmienku o tom, že pojem „bosonohý lekár“ pochádza z čias čínskej kultúrnej revolúcie, keď sa ľudia na vidieku vzdelávali v tradičnej čínskej medicíne kvôli nedostatku vzdelaných lekárov. Presúvali sa naboso z dediny do dediny.

[2] Ivan Illich: Die Nemesis der Medizin. Die Kritik der Medikalisierung des Lebens (Nemesis medicíny. Kritika medikalizácie života). Munich 1995: C.H. Beck.

[3] Citované z: Erwin Liek, Das Wunder in der Heilkunde (Zázrak v medicíne). Munich 1930.

[4] Norbert Wiener: Cybernetics or Control and Communication in the Animal and the Machine. (Kybernetika alebo riadenie a komunikácia u zvieraťa a v stroji.) Cambridge. MIT Press 1961.

[5] Christoph Quarch: Gesund ist, wenn die Seele stimmt. Heilung als die Kunst, den Leib in gute Stimmung zu versetzen (Je zdravý vtedy, keď je duša v poriadku. Liečenie ako umenie uviesť telo do dobrého naladenia). Unpublished manuscript (2012).

[6] Erwin Like: Das Wunder in der Heilkunde (Zázrak v medicíne), Munich 1930, 192, p. 56.

[7] Online: https://www.naturheilbund.de/der-dnb/125-jahre-deutscher-naturheilbund-e-v/.

[8] Online: https://kneipp-verein-spiesen.de/kneipp-philosophie/.

back to home pdf share