Byliny

Zázrak v sebe samom. Myšlienky o prírodnej a kultúrnej medicíne - Časť 2

back to home pdf share

Späť na časť 1

Liečivá sila kultúry: používajte silu našej mysle a vedomia!

Dokonca aj v časoch núdze zostáva to, čo nazývame kultúra, teda oblasti, ktoré si ľudia vytvorili prostredníctvom svojej mysle. K tomu síce patria technické artefakty (až po technické nástroje v medicíne), ale v našom chápaní jadro kultúry je tvorené hodnotami a normami, krásou a umením, ako aj odpočinkom a hrou, prípadne hravosťou – teda všetkým tým, čo vzniklo mimo obmedzujúcej účelovej racionality a intencionality. Takto chápaná kultúra predstavuje oboje: vnútorný postoj aj vedomú tvorbu vo vonkajšku v kontexte mysle a vedomia ľudí.

Používam tu slovo kultúrna medicína („Kulturheilkunde“). Takáto medicína, ktorá čerpá zo zdrojov kultúry, posilňuje „bosonohého lekára“ v núdzovej situácii v jeho postoji a poskytuje mu mentálne a umelecké prostriedky, ktoré môžu zmysluplne dopĺňať prostriedky prírodnej medicíny.

Toto doplnenie má taký veľký význam preto, lebo človek ako prírodná bytosť je vlastne neúplnou bytosťou: na prežitie potrebuje kultúru. Ak pozorujete ľudí v porovnaní s niektorými zvieratami, tak nie sú ani zvlášť silní ani rýchli, nie sú od prírody úplne optimálne vybavení a ani zvlášť odolní. Môžu to však kompenzovať pomocou svojej „druhej podstaty“: kultúry. Tým že sa vzájomne spoja, že zdieľajú a niečo spoločne konajú, získavajú dokonca akýsi druh prevahy, pričom osobitný význam majú určite takzvaná „zdieľaná intencionalita“ a „spolupracujúce konanie“.

To je možné prostredníctvom toho, čo nazývame mysľou a vedomím, ako aj prostredníctvom jazyka, informácie a komunikácie. Ľudia sa môžu navzájom koordinovať, cielene a dlhodobo plánovať, ako aj vyrábať nástroje. Kultúra a technika umožňujú ľuďom prežiť v prostredí, ktoré pre nich sprvu predstavuje veľkú výzvu.

Dosť skoro v histórii boli ľudia schopní chrániť a starať sa o ranených či chorých členov kmeňa, keď sa objavila choroba alebo slabosť, aktívnym podporovaním procesu liečenia pomocou rôznych prostriedkov (rastliny, artefakty, rituály atď.) a dokonca budovaním špeciálnych liečebných miest.

 

caduceus
.

 

Asklepieia, prvé liečebné centrá v antickom Grécku, boli zároveň kultúrnymi miestami. Najmocnejším liečebným prostriedkom na týchto miestach bolo slovo - liečenie a umenie rozprávania patrili k sebe. Toto je veľmi pekne vyjadrené v tradičnej piesni: λόγος = φάρμακον = ἰατρός. [1] Tieto slová, ktoré tvoria akúsi mantru, znamenajú v preklade:

Slovo je liečebný prostriedok a liečebný prostriedok je lekár.

Na pochopenie tejto mantry sú potrebné takzvané „tri kroky antickej dietetiky“: Spočiatku mal liečiteľ ovplyvňovať životný štýl pacienta, čo bolo možné iba prostredníctvom slova alebo komunikácie. Iba ak to nepomohlo, boli do druhého kroku zapojené liečivé rastliny, ktoré sa ale tiež podávali v komunikačnom kontexte.

Nôž, teda chirurgické zákroky, boli vyhradené pre tretí krok, keď už ani liečivé rastliny nepomáhali. Ale presne v tomto poradí: najprv slovo, potom liek a až potom nôž! V dnešnej modernej medicíne sa zdá, že poradie je niekedy presne opačné. Možno nie nevyhnutne pre blaho chorých ...

Pokiaľ ide o zdravý životný štýl, ľudia v antike sa mohli orientovať podľa veľmi jednoduchých princípov, ktoré sú obzvlášť dobre vyjadrené v troch nápisoch na chráme v Delfách:

Spoznaj sám seba!

Ničoho nadmieru!

Ty si! Buď tým, kým si!

Prostredníctvom tohto a dobrej starostlivosti o seba človek prichádza k tomu, čo dnes nazývame seba-pôsobením, to znamená, že zakúsi, že môže  prispieť k svojmu zotaveniu a dobrému životu prostredníctvom svojho vlastného konania, čo ho opäť povzbudí, aby aj naďalej uplatňoval tento životný štýl. Prostredníctvom pozitívneho pocitu, spojeného so seba-pôsobením, dostáva seba-regulácia seba-aktívnych ľudí silné impulzy, takže môže dôjsť k seba-vyliečeniu.

Kultúra dáva zmysel ľudským spoločenstvám. Umožňuje tiež orientáciu v núdzových situáciách a dodáva potrebnú silu na zvládnutie problémov. Filozof Friedrich Nietzsche to zhrnul do jednej vety:

Keď už máš svoje „Prečo“ života, vydržíš takmer každé „Ako“. [2]

Zázrak v sebe samom: posilňovanie seba-pôsobenia a aktivovanie seba-liečenia

Kultúra ako darca zmyslu a významu má mimoriadny význam práve v núdzových situáciách a pre chorých ľudí. Ovplyvňuje vnútorné nastavenia pacienta, ktoré môžu zase uľahčovať alebo brzdiť proces seba-liečenia. Navyše dizajn liečivých prostredí, ako aj zábava prostredníctvom umenia a hudby, láskavý rozhovor a ľudská pozornosť môžu tvoriť kultúrne liečivé podnety.

„Vnútorné nastavenia“ a „vnútorné obrazy“ u tých, ktorí hľadajú uzdravenie, rozhodujú  o tom, či môže dôjsť k uzdraveniu a či možno stimulovať seba-liečivé sily. Chápané týmto spôsobom, je liečenie veľmi prirodzeným procesom a zázrakom zároveň. Tento zázrak sa deje v nás samých ako seba-liečenie. Liečenie sa nevykonáva, liečenie sa deje. Nastáva vtedy, keď všetko do seba zapadá. Každá forma liečenia, dokonca aj moderná medicína, môže nakoniec iba poskytovať podnety, aby sa tento zázrak v nás uskutočnil. Nič viac, ale ani nič menej! Pritom neuveriteľné úspechy modernej medicíny  nemožno v žiadnom prípade podceňovať. Lebo je samozrejme v mnohých ohľadoch osožné, že máme modernú medicínu - a aj ju potrebujeme. Obzvlášť pri nehodách a úrazoch, ako aj pri akútnych a život ohrozujúcich chorobách. Ale sme prezieraví, ak nezabúdame, že – nad všetkými týmito výdobytkami – máme v sebe liečivú silu – v situáciách, keď už viac nie sú prístupné technické artefakty medicíny.

Každé liečenie je seba-liečenie a seba-liečenie sa dá naučiť s pomocou sily predstavivosti,

 - ako povedal psychoterapeut Gary Bruno Schmid.  [3] Prostredníctvom svojej mysle a svojho vedomia sa chorý človek v závažnej miere „rozhoduje“, či ďalší vývoj smeruje k uzdraveniu alebo k chorobe.

Erwin Liek, jeden z najslávnejších lekárov Weimarskej republiky, konštatoval vo svojej knihe „Zázrak v medicíne“: „Zázrakom  nazývame to, čo nedokážeme prezrieť, pochopiť. Keď to prehliadneme, tak je zázrak preč. “A ďalej:

Za všetkou hmotou leží duch, a toto iracionálne, metafyzické je to, čo nazývame „život“. Umenie liečenia je bez toho iracionálneho nemysliteľné.

Erwin Liek z toho vyvodzuje záver, že „si nemôžeme vystačiť len so samotným vedeckým myslením“ a že lekár by mal byť vlastne akýmsi umelcom: „Lekárske umenie je poznanie ľudí, posudzovanie ľudí, nestranné, prirodzené vcítenie sa do chorého a jeho prostredia, stavanie mostov od duše k duši. To sa nedá robiť iba pomocou vedy.“

 


[1] Ernst Howald, Eine vorplatonische Kunsttheorie (Predplatónska teória umenia). In: Hermes 54 (1919) 187–217; here: 187ff.

[2] Friedrich Nietzsche, Götzen-Dämmerung, Sprüche und Pfeile, 12 (Súmrak modiel, výroky a argumenty, 12)

[3] G.B. Schmid: Bewusstseinsmedizin: Psychogene Heilung durch Vorstellungskraft. In: Suggestionen: Forum der Deutschen Gesellschaft für Hypnose und Hypnotherapie eV – DGH Ausgabe 2013: 6-40. (Medicína vedomia: Psychogénne liečenie pomocou sily predstavivosti. In: Sugescie: Fórum Nemeckej spoločnosti pre hypnózu a hypnoterapiu eV – DGH vydanie 2013: 6-40).

 

 

back to home pdf share